Špeciálna úprava zodpovednosti konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným

Spoločnosť s ručením obmedzeným[1] ako jedna z právnych foriem podnikania je bez pochybností najviac využívanou formou na Slovensku. Dôvodom uvedeného je súhrn rôznych výhod vyplývajúcich z právnej úpravy a podmienok za akých môže podnikateľ vykonávať „sústavnú činnosť samostatne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť  za účelom dosiahnutia zisku..“. Medzi nesporné výhody patrí najmä obmedzené ručenie spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným za konanie spoločnosti,  a to len do výšky svojho nesplateného vkladu. Pokiaľ ide o osobu konateľa, respektíve, štatutárny orgán, ktorý koná v mene spoločnosti s ručením obmedzeným, je to subjekt (výlučne fyzická osoba), ktorá nemusí byť spoločníkom, koná na základe zmluvy o výkone funkcie, prípadne mandátnej zmluvy, pokiaľ zmluva o výkone funkcie uzavretá nebola, v tom prípade má konateľ postavenie mandatára a spoločnosť s ručením obmedzeným je v postavení mandanta. Aj vzhľadom na už uvedené, je teda zrejmé, že opomenutie plnenia povinností konateľa vyplývajúcich mu, či už zo zákona, prípadne zo zmluvy o výkone funkcie predpokladá vznik nového záväzkovo- právneho vzťahu- vyplývajúceho z porušenia povinností, resp. protiprávneho konania- zodpovednostného právneho vzťahu.

Na úvod je dôležité vymedziť, ktoré povinnosti vyplývajú pre konateľa ex lege:

• zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti (ust. § 135 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník)
• predkladať valnému zhromaždeniu na schválenie riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát v súlade so spoločenskou zmluvou a stanovami. Ak osobitný zákon ukladá spoločnosti povinnosť vyhotoviť výročnú správu, predkladať valnému zhromaždeniu na prerokovanie spolu s riadnou alebo mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou výročnú správu (ust. § 135 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník)
• vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä je povinný zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmie uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti (ust. § 135a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník)
• rešpektovať zákaz konkurencie upravený v ust. § 136 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
• zvolávať valné zhromaždenie (ust. § 129 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník)
• do zvolenia predsedu viesť valné zhromaždenie (ust. § 127a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník)
• predkladať návrhy uznesení prijatých per rollam a oznamovať výsledky hlasovania  (ust. § 130 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník)
• podávať návrh na zápis zvýšenia základného imania do OR SR (ust. § 145 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník) a mnohé ďalšie

Zodpovednosť konateľa za výkon jeho funkcie upravuje ust. § 135a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej v texte len „Obchodný zákonník“). Ide o zodpovednostný vzťah medzi konateľom a spoločnosťou, konateľom a spoločníkmi a v neposlednom rade medzi konateľom a veriteľmi spoločnosti. Ust. § 135a Obchodný zákonník ako úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú konateľom, že svoju funkciu nevykonával s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov[2], je úpravou lex specialis voči právnej úprave zodpovednosti za škodu obsiahnutej v ust. § 373 – 386 Obchodný zákonník. Obchodnoprávna zodpovednosť konateľa má objektívny charakter, čo znamená, že sa pre vznik jeho zodpovednosti nebude vyžadovať preukázanie jeho zavinenia. V súlade s ust. § 135a Obchodný zákonník možno, v rámci vnútorného regresu, konateľa, ktorý spôsobil škodu tretím osobám porušením svojich povinností, postihnúť priamo.

Úprava zodpovednosti konateľa za škodu v zmysle ust. § 135a Obchodný zákonník, je pomerne prísna. Aplikáciu týchto ustanovení na zodpovednostný vzťah nie je možné vylúčiť, vzhľadom na jeho povahu ako „absolútneho obchodu“. Aj napriek tomu, že konateľ nemá status podnikateľa a môže ísť výlučne o fyzickú osobu, ustanovenia Obchodného zákonníka sa naňho vzťahujú.

Konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že

1. poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom- takýmto vadným plnením môže byť napríklad situácia, kedy bol vyplatený podiel na zisku spoločníka v rozpore s ust. § 123 ods. 3 a 4 Obchodný zákonník, vyplatenie úrokov z vkladov do spoločnosti, prípadne vrátenie vkladu spoločníkovi počas existencie spoločnosti;
2. nadobudli majetok v rozpore s ust.  59a Obchodný zákonník- ide o situáciu, kedy spoločníci, zakladatelia spoločnosti, blízke osoby spoločníkov alebo zakladateľov, prípadne ovládajúce alebo ovládané osoby zakladateľov, alebo spoločníkov uzatvorili so spoločnosťou zmluvu, predmetom ktorej je nadobudnutie majetku spoločnosťou za protihodnotu minimálne 10 % základného imania. Podstatným predpokladom nadobudnutia platnosti takejto zmluvy je, aby bola hodnota predmetu plnenia určená znaleckým posudkom. Táto zmluva nemôže nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude uložená spolu so znaleckým posudkom v zbierke listín. Ak je na účinnosť zmluvy potrebný zápis do osobitnej evidencie podľa osobitného zákona, musí byť zmluva spolu so znaleckým posudkom uložená do zbierky listín pred zápisom do osobitnej evidencie. Ak došlo k uzavretiu obdobnej zmluvy bez uvedených požadovaných podmienok, musí sa predmet plnenia spoločnosti vrátiť, pretože sa na takéto nadobudnutie prostriedkov hľadí ako na bezdôvodné obohatenie. Členovia štatutárneho orgánu, ktorí vykonávali funkciu v čase jeho poskytnutia, ručia spoločne a nerozdielne za jeho vrátenie. Spolu s nimi ručia tí, ktorí vykonávali funkciu člena štatutárneho orgánu v období, v ktorom spoločnosť nárok na vrátenie plnenia neuplatňovala a o tejto povinnosti s prihliadnutím na všetky okolnosti vedeli alebo mohli vedieť.

Nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty. Veriteľ musí v prvom rade preukázať existenciu pohľadávky, ktorej vymoženie nebolo úspešné vo vzťahu k spoločnosti ako dlžníkovi. Ideálne je, ak veriteľ má v rukách platný exekučný titul, avšak pohľadávka nebola uspokojená v rámci exekučného konania. Máme za to, že ustanovenie týkajúce sa vyhlásenia konkurzu je stratou práva veriteľov uplatňovať svoje nároky voči konateľom, pretože správca konkurznej podstaty koná v mene a na účet úpadcu- spoločnosti, a nie konateľov. Konatelia sú teda takýmto spôsobom svojej zodpovednosti legálnou cestou zbavení.

Aj napriek objektívnej zodpovednosti za škody konateľa, zákon predpokladá viacero liberačných dôvodov, preukázaním ktorých sa konateľ tejto zodpovednosti zbaví. Liberačné dôvody sú upravené v špeciálnej úprave ust. § 135a ods. 3 Obchodný zákonník, a sú nasledovné:

• preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti;
• preukáže, že vykonával uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami alebo ak ide o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila.

Preukázanie toho, že konateľ vykonával svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou sa posudzuje objektívne a konateľ musí preukázať, že všetky zákonom stanovené podmienky riadneho plnenia povinností konateľa v zmysle ust. § 135a ods. 1 Obchodný zákonník, boli naplnené. Konanie s odbornou starostlivosťou možno spravodlivo predpokladať u osoby s dostatočnými kognitívnymi schopnosťami, vedomosťami a právnym a finančným  povedomím.

Okrem preukázania toho, že konal s odbornou starostlivosťou je nevyhnutné, aby kumulatívne preukázal konanie v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konanie v dobrej viere nie je legálne vymedzené a záleží najmä na skutkových okolnostiach konkrétneho prípadu. Posudzuje sa teda dobromyseľnosť jednotlivých úkonov konateľa. Konanie v dobrej viere so záujmami spoločnosti však nemusí znamenať záujem jednotlivých spoločníkov, pretože právna subjektivita spoločníkov a spoločnosti nie je totožná. Uvedené potvrdzuje aj ust. § 135a ods. 1 Obchodný zákonník, kde zákon požaduje, aby konateľ uprednostňoval prioritne záujmy spoločnosti pred záujmami spoločníkov.

Liberačný dôvod „vykonávanie uznesení valného zhromaždenia“ môže konateľ aplikovať len za predpokladu, že išlo o uznesenie v súlade s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami a nejde o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Konateľ musí s odbornou starostlivosťou uvedené posúdiť a ak takéto uznesenie nespĺňa požiadavku súladu s uvedeným, musí odmietnuť jeho vykonanie. Ak by tak urobil, zodpovedal by za následky svojho konania.

Všeobecné liberačné dôvody možno uplatniť subsidiárne, obsahovo sú vymedzené v ust. § 374 až 376 Obchodný zákonník a zaradzujeme sem:

• plneniu povinností bránila prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala- zodpovednosť však nevylučuje prekážka, ktorá vznikla až v čase, keď povinný strana bola v omeškaní s plnením svojej povinnosti, alebo vznikla z jej hospodárskych pomerov;
• porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu spôsobila tretia osoba, ktorej povinná strana (konateľ) zverila plnenie svojej povinnosti, je u povinnej strany vylúčená zodpovednosť len v prípade, keď je u nej vylúčená zodpovednosť podľa predošlého bodu a tretia osoba by takisto podľa tohto ustanovenia nebola zodpovedná, keby oprávnenej strane bola priamo zaviazaná namiesto povinnej strany;
• poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinností povinnej strany (konateľa) bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná.

Aj zbavenie sa obchodnoprávnej zodpovednosti v zmysle uvedených liberačných dôvodov však konateľov nezbavuje zodpovednosti v rovine trestnoprávnych noriem.

[1] Názov spoločnosť s ručením obmedzeným považujeme za nesprávny a mätúci, pretože nie je pravdou, že spoločnosť ručí za svoje záväzky obmedzene. De lege ferenda by bolo vhodnejšie, aby sa pojmoslovie ustálilo na správnejšom „spoločnosť s obmedzeným  ručením spoločníkov“.

[2] Celé znenie ust. § 135a ods. 1 Obchodný zákonník popísané vyššie.

Autorka: Mgr. Veronika Vilusová